Kellis

Premýšľali ste niekedy nad tým prečo vlastne žijete?! Dôvodov by sa určite nezmestilo ani do izby, v ktorej práve sedíte a začínate čítať môj článok. Život nás hladí rôznym spôsobom, niekomu sa to páči viac, inému menej. Akosi sme si museli zvyknúť na rozdielnosť jeho prístupu ku každému zvlášť. Jednému naloží toľko, že sa mu z taniera vysýpa, iný musí stenu olizovať. Prečo s nami točí ako na kolotoči? Ťažká dezorientačná otázka, ktorú si do špiku nevysvetlí ani ten, čo má a ani ten, čo má málo alebo nemá nič.

Doba, v ktorej žijeme prináša mnohé vedecko-technické prevraty a preto je otázne, kedy moc, sila, istota, ktorá je pre mnohých v peňažnej mene zvalcuje slabých chudákov, ktorým sa ujde pár centimetrov periférnej časti na Zemi. Kde budete vy? Mne často svedomie kladie túto otázku, lebo čas sa presýpa pomedzi prsty. Žijeme rýchlo, nemáme čas sa zastaviť, otočiť dozadu, nemáme čas rozmýšľať, a pritom odsudzujeme život. On nás ale neodsúdil, práve naopak! Každý deň máme šancu vstať a žiť podľa vlastných pravidiel. Že je to ťažké? A čo je dnes už jednoduché, ak človek niečo chce? Život je boj, v ktorom môžme všetci získať rovnoprávnosť. Hovoríte že nie? A ste už na jeho konci? To predsa nikto nevie. Ak sa podvolíte bez snahy o zmenu, zlenivie nielen odhodlanie a chuť, ktorá drieme vo vás, duša začne blednúť, lebo sa bude musieť uspokojiť s pohodlnými myšlienkami, ktoré si v sebe pestujete resp. ktorými sa ukájate z dôvodu, že si myslíte, že jednoducho práve vy na to nemáte, že určite to nie ste vy, kto si môže dovoliť obrátiť svoj život na ruby, kto si môže len tak splniť svoj dávno zaprášený sen…Potom ste si zvolili možnosť nie žiť, ale iba prežiť. Vstaňte a vzoprite sa všetkému, čo vás skľučuje, zväzuje, už dnes je ten deň, ktorý vám môže vpichnúť do žíl sebadôveru. Veríte druhým? Začnite sebe, iba tak sa odhodláte na veľké veci, iba tak sa pozriete hrdo na seba do zrkadla. Obraz chorľavej, otupenej mysle s logom prežitie roztavte vlastnou vierou a silou.

Málo, menej, najmenej, nič – to sú hodnoty, ktoré často používate vo svojom slovníku? Potom ste si na to skrátka zvykli, iba vám to tak vyhovuje. Že nie? Prečo potom netúžite po zmene, po reálnej zmene? Ak ste mali alebo máte fiktívnu víziu, nie je možné pokúsiť sa o jej uskutočnenie? Nič nie je nemožné, ak má človek vieru, ak cítite, že by ste v tom boli dobrí, len sa bojíte odhodlať, stále je to vaša slabosť, ktorá vás odrádza. Ako jej to môžte dovoliť? Nakoniec budete vyčítať len sebe, že ste mohli byť už v tomto momente úplne inde, úplne iní. Hýčkajte svoje sny, nezahadzujte ich, nebojte sa využiť šancu plnohodnotného života, takého, aký vidíte u iných a len tíško závidíte, taký, aký máte vo svojich predstavách. Pozrite sa na váš odraz v zrkadle a povedzte si: Teraz som šťastný, nič by som nezmenil, nezávidím nikomu nič, spokojnosť nad spokojnosť. Ak sa dokážete ešte potom aj usmiať, ste exemplárom. Taký človek totiž neexistuje. Prirodzenou súčasťou ľudí je večná nespokojnosť. Vždy je tu možnosť niečo vylepšovať. Ak so mnou súhlasíte, verím, že nás bude pribúdať a spolu si budeme sprístupňovať nedosiahnuteľné.