V kalendári svieti veľa štátnych sviatkov, ale deň pamiatky zosnulých je zo všetkých najšpecifickejší. Pre väčšinu je predovšetkým dňom osobného voľna, oddychu od práce a povinnej návštevy hrobového miesta príbuzného. Menšinu tvoria pochopiteľne tí, ktorí miesto posledného odpočinku svojich milovaných navštevujú pravidelne, ale uvedomujú si hlbší význam a hodnotu dnešného pamätného dňa.
DEŇ PLNÝ FARIEB
Napriek horkosti a šedosti, ktorú so sebou prináša, rozmýšľali ste už niekedy v akom nádhernom období je tento vzácny deň? V najfarebnejšom ročnom období, kedy príroda je majstrom tých najkrajších umeleckých diel a my často len s nemým úžasom sledujeme tú nádheru vôkol.
Šedé a fádne pomníky zrazu ožívajú nádherou rôznych druhov kvetov, ktorými prejavíme nielen úctu, ale aj nekonečnú vďaku za všetko. Aj keď je duša zarmútená ťaživou bolesťou z trvalej prázdnoty po milovanej osobe, v kvetoch, ktoré prináša na hrob je pestrosť, krása. Presn
e ako spomienky na blízku osobu – vždy pestré, je ich mnoho a krásne. Na všetko zlé sa zabúda, odpúšťa sa, zostávajú len tie pozitívne. Sú spomienky, ktoré nikdy nevyblednú a zostávajú živé aj napriek absencii človeka. Je to ten najväčší dar, aký nám môže každý človek predsa dať. Svoj čas, ktorý sa neskôr pretaví do spomienky. Čas, ktorý prežívame už bez prítomnosti milovanej osoby je občas pre nás priam večnosťou, cítime sa ako motýlia kukla bez pohnutia, stagnujúca na jednom mieste, v jednom bode pokiaľ nevyletí motýľ. Nechajme ho vyletieť! Ten motýľ je ako tá nádherná spomienka, ktorá Ťa naplní energiou, šťastím, citom, radosťou, pokojom. Smútok a slzy sa stratia v okamihu, keď Vaše srdce a myseľ zaplavia farebné a krásne spomienky na človeka, ktorý Vám v živote toho veľa dal, naučil, pomohol, potešil a miloval Vás.
Paradoxom je tiež jas a svetlo tohto pochmúrneho dňa. Zapaľujeme sviečky, ktoré v nás vyvolávajú povzbudzujúci pocit nádeje, že príde okamih opätovného stretnutia so zosnulým. Šli ste niekedy v nočných hodinách okolo cintorína v tomto období?
Tisíce malých svetiel, ktoré tam horia jasne a každé svetlo je jasným odkazom do neba pre milovaného zosnulého: POČKAJ TAM NA MŇA… V jednom historickom filme Gladiátor zaznel takmer na konci filmu veľmi dôležitý výrok pri rozlúčke s milovaným priateľom, ktorý položil svoj život v rímskom koloseu za tých, čo miloval: „STRETNEME SA, ALE NIE HNEĎ, NIE HNEĎ…“ Je to dôležitý odkaz aj pre našich blízkych, ktorí už nie sú s nami. Máme predsa vieru, to jasné svetlo, vďaka ktorému môžeme stále kráčať v ústrety večnosti, v ktorej sa so všetkými zosnulými opäť stretneme. Je to tá najväčšia záruka, ktorú máme!
ZOSNULÝ BY SI NEŽELAL VÁŠ SMÚTOK A BEZNÁDEJ
Každý z nás sme nenahraditeľný. Je to čistá a nehasnúca pravda. Ten pocit priam zaživa láme srdce, Tvoja myseľ sa zmieta, milión negatívnych myšlienok Ti nedá spávať, stávaš sa ich obeťou. Sú ako supy krúžiace nad svojou obeťou. Túžiš v tej chvíli aj Ty naposledy vydýchnuť. Za život svojho milovaného by si však mal ďakovať a Tvoju dušu ponorenú do temnoty by malo zaliať svetlo radosti. Mal si možnosť zažiť niečo práve s týmto človekom, mal si možnosť stretnúť ho na svojej životnej ceste. Že Ti chýba? Neboj, možno práve dnes je Tvojim anjelom, ktorí Ťa stráži.
Veľký smútok kráča ruka v ruke s beznádejou – nemáte občas pocit, že sa upínate na niekoho, kto odišiel a zanedbávate tých, ktorí ešte žijú? Každý človek disponuje nevyčerpateľným zdrojom lásky, tak prečo ho neodovzdať tým, ktorí ju s nami ešte môžu prežívať a tešiť sa? Určite by sa z toho tešil aj náš milovaný nebohý.
Človek sa so smrťou zmieriť nevie, môže ju len prijať. Pred rokmi som stratila veľmi mne blízku osobu. Nemohla som sa spamätať, trvalo mi veľmi dlho, kým som sa prestala hnevať na Boha. Bolo to však v tej chvíli, keď som otvorila Bibliu a našla som nádherný verš: „LEBO JA POZNÁM ÚMYSLY, KTORÉ MÁM S VAMI – znie výrok Hospodinov – ÚMYSLY SMERUJÚCE K BLAHU A NIE K NEŠŤASTIU DAŤ VÁM BUDÚCNOSŤ A NÁDEJ.“ (Jeremiáš 29 kap., 11. verš)
Od tej chvíle vidím jasno a viem, že všetko má zmysel, význam a dôvod, aj smrť.